Ako zatepľovať bytové domy – 6. diel: Izolant a armovanie

Bratislava, 17. december 2014 - Pred začatím prác je dobré presvedčiť sa o kvalite podkladu – fasády a vhodnom výbere kotviacich prvkov. Seriózne firmy si nechajú vopred spraviť testy (odtrhové skúšky a skúšky prídržnosti lepiacej hmoty). Podklad sa pred vylepením izolantu penetruje penetračným lakom a niekedy je vhodné očistiť fasádu aj vysokotlakovou vodou.

Izolant sa vylepuje do roviny na ploche a jednotlivé dosky sa lepia na väzbu (striedanie zvislých spojov izolantu). Lepidlo sa nanáša na obvod dosky izolantu ( tzv. ohrádka) a do stredu sa umiestňujú tri terče z lepidla (tzv. buchty). Kontaktná plocha s podkladom musí byť min. 40 %. Spoje izolantu nesmú byť v zákryte s panelovými spojmi (kotvy by tam totiž nedržali), ale sa musia prekladať minimálne 10 cm do strany od panelového spoja.

Spoje jednotlivých dosiek musia byť tesné bez vzniku špár. Ak predsa len nejaké vzniknú, nesmie v nich byť lepidlo, ktoré by tvorilo tepelný most. Odporúča sa upchatie špár tým istým izolantom alebo montážnou PUR penou.

Na zateplenie sokla sa používa nenasiakavý extrudovaný polystyrén alebo perimetrické dosky pre  nízku nasiakavosť. Vďaka elastickému lepidlu sú odolné voči mechanickému poškodeniu. Perimetrické dosky sa odporúčajú aplikovať v hrúbke zateplenia fasády, bez zakladacej lišty, ktorá tvorí zbytočný tepelný most.

Často sa sokel zaizoluje až do nemrznúcej hĺbky, t.j. cca 80 cm pre podmienky bratislavského kraja a vybuduje sa nový odkvapový chodník. Zamedzí sa tým možnosť vzniku tepelných mostov a dokonale sa ochráni základová konštrukcia budovy. Odporúčame rezanie polystyrénu odporovou rezačkou, ktorá zaručí presné, rovné rezy bez potreby dodatočného tmelenia. Nevzniká toľko odpadu, ako pri klasickom rezaní pílkou.

Zateplenie je natoľko účinné ako jeho najslabšie miesto. Slabinou pri zatepľovaní bývajú rôzne detaily, s ktorými je väčšia prácnosť. Sú to najmä ostenia okolo okien a dverí, rôzne výstupky a iné členitosti fasády.

Na dostatočnú hrúbku izolantu okolo okien by sa malo myslieť už pri výmene starých okien a dverí za nové izolačné. Väčšia šírka rámu zabezpečí možnosť osadenia väčšej hrúbky izolantu, čo môže rozhodnúť o pokojnom a zdravom bývaní bez plesní. 

V rohoch okien je nutné dodržať výrezy z tabule izolantu v tvare “L”, nakoľko v rohoch nesmie byť spoj izolantu kvôli pnutiam. Mohli by spôsobovať praskanie omietky a podkladového tmelu, kadiaľ by potom mohla zatekať voda a poškodzovať tak zateplenie. Medzi prečnievajúci izolant na fasáde a rámy okien je potrebné vlepiť čo najhrubší izolant ostení a nadpraží.

Pri okenných rámoch býva spravidla ukončený tzv. APU lištami, na ktorých samolepiacu časť sa lepia PE fólie, ktoré chránia rámy aj okná pred zašpinením a poškodením. Po skončení prác sa tieto odstraňujú spolu s presahujúcou časťou APU lišty.

Ochrana okien má aj svoju tienistú stránku a tou je sťažená vizuálna kontrola prác v okolí okien zákazníkom. Aj z tohto dôvodu je potrebné vyžadovať poctivú odbornú kontrolu stavebným dozorom. Často sa stáva, že remeselníci poukážu na úzky rám okien, ktorý je na panelových domoch skôr pravidlom ako výnimkou a nezdržujú sa vlepovaním izolantu s tichým súhlasom dozoru.

Veď sa tam ten izolant ani nevojde, no nie? Aj keby to mala byť v mnohých prípadoch pravda, tak treba rozlišovať jednotlivé prípady osobitne a snažiť sa osadiť izolant, pokiaľ je to len trochu možné. Na rohy a nadpražia okna sa montujú rohové a okapové/nadpražné lišty so sieťkou.

S kotvením je možné začať až po vyzretí lepidla (približne po dvoch dňoch). Minimálny počet kotiev je 6 ks/m² osadených v rohoch a v strede dosiek izolantu podľa kotevného plánu, ktorý je súčasťou projektu. Na nárožiach a pod atikou sa zvyšuje počet kotiev podľa typu izolantu, výšky stavby až do počtu 12 ks/m². Následne sa plocha izolantu celá prebrúsi do rovinnosti.

Aj v prípade zatepľovania polystyrénom je nutné dodržať použitie minerálnej vlny na všetkých miestach určených v projekte z dôvodu protipožiarnej ochrany. Pri budovách vyšších ako 22,5 m od terénu je nutné použiť minerálnu vlnu na izoláciu všetkých častí obvodového plášťa nad touto výškou.

Kontakt polystyrénu a minerálnej vlny je nutné prekryť dvojitou vrstvou výstužnej sieťky pri armovaní, vždy v šírke min. 150 mm od spoja na každú stranu izolantu. Taktiež treba dodržať podlepenie izolantu výstužnou sieťkou pod atikou s jeho presahom na vonkajšiu stranu, tzv. zámok.

Montážou kotiev so zápustnými zátkami z izolantu (PTH-S kotvy) zabraňujú spoločnosti, ktoré sa špecializujú na zatepľovanie, tepelným mostom prechádzajúcim telom kotvy. Týmto realizačná firma predchádza lokálnym poškodeniam fasády spôsobených zvýšeným pnutím v miestach kotvenia.

Panelové domy bývajú väčšinou “krivé”, a preto sa stavebné firmy snažia ich vyrovnať pri lepení izolantu do roviny. Je neprípustné, aby pracovníci podlepovali izolant ďalšou vrstvou izolantu, použiť treba hrubší izolant.

Záleží od skúseností realizačnej firmy, ako reálne odhadne spotrebu lepidla a zahrnie ju do cenovej ponuky. Pomerne často sa vyskytujú prípady nízkeho odhadu spotreby a pri preukázaní nerovností vznikajú spory o práce navyše pri jej vyrovnávaní a nadspotrebe lepidla, s ktorou sa pri ponúkanej nízkej cene „akosi nepočítalo“.

S armovaním fasády, pri použití kotiev so zápustnou montážou, je možné začať hneď po prebrúsení povrchu. V prípade obyčajných kotiev je potrebné počkať jeden-dva dni, aby uschlo lepidlo, ktoré sa na kotvy aplikuje. Nasleduje montáž rohových, okapových líšt, tzv. diagonál pri všetkých otvoroch budovy, ako aj presieťkovanie ostení.

Presah sieťky pri armovaní musí byť minimálne 10 cm. Tzv. diagonály na všetkých rohoch okien musia byť o rozmeroch sieťky minimálne 300 x 200 mm. Nami odporúčaná sieťka by mala mať hmotnosť minimálne 160 g/m2. Jej kvalita spolu s kvalitou tmelu a správnou aplikáciou je rozhodujúcim faktorom pri životnosti celého zateplenia. Pretože armovacia vrstva spolu s omietkou znáša všetky pnutia na fasáde a je vystavená pôsobeniu poveternostných vplyvov a tiež možnému mechanickému poškodeniu.

V správne aplikovanej armovacej vrstve by mala byť sieťka umiestnená v 1/3 hrúbky tmelu bližšie k podkladu. V princípe nie je možné toto dosiahnuť na prvýkrát a tak sa musí po zaarmovaní prvej vrstvy naniesť aj druhá vrstva, tzv. vyrovnávacia v postupnosti podľa predpisu výrobcu zatepľovacieho materialu.

Povrch musí byť rovný, bez rôznych  stekancov, drobných výstupkov a poškodení. Nesmie byť vidno sieťku ani jej prekreslenie na povrchu tmelu. Medzi armovaním a nanášaním omietky musí byť technologická prestávka najmenej jeden deň podľa počasia, kvôli dôkladnému vyzretiu podkladu.

Pred nanesením omietky je dôležitá dôkladná penetrácia podkladu približne vo farbe použitých omietok. V tomto čase zvyčajne prebieha aj vykonanie dodatočných klampiarskych prác pri montáži klampiarskych prvkov na rôzne vystúpené časti fasády, ktoré treba ochrániť pred poškodením vodou, krúpami, snehom alebo aj agresívnym trusom vtáctva. Všetky kúty, spoje materiálov, musia byť dôkladne pretmelené, pokiaľ nie sú inak chránené.

Treba si dohodnúť dôslednú kontrolu každej etapy prác počas realizácie aj vždy pred zakrývaním ďalšou vrstvou. Ideálne je, ak pracovníci realizačnej firmy priebežne vytvárajú fotodokumentáciu, aby vedeli neskôr preukázať kvalitu svojej práce a použitý materiál.

V ďalšej časti seriálu sa budeme venovať ďalším vybraným detailom zo samotnej realizácie zatepľovania.

Prečítajte si aj:

 
Informácie o službe zatepľovanie nájdete aj tu: http://www.vyskovyservis.sk/zateplovanie-budov.
V prípade záujmu o cenovú ponuku vyplňte tento formulár: http://www.vyskovyservis.sk/cenova-ponuka